Medzinárodný festival Divadelná Nitra bol vždy zárukou výberu pozoruhodných zahraničných divadelných produkcií. Predstavoval pritom ako hviezdnych, inscenačné tendencie určujúcich tvorcov, tak nových a málo poznaných divadelníkov a posúval obzory laického aj odbornejšieho diváka za hranice domácej scény. Podobne ako mnohé iné divadelné festivaly, aj Divadelná Nitra musela počas dvoch pandemických rokov pristupovať ku zmenám a programovým kompromisom, oklieštiť svoju medzinárodnosť a vyberať primárne z toho mála, čo sa „urodilo“ na slovenskej scéne. Tohtoročný tridsiaty prvý ročník renomovaného festivalu sa už konal za priaznivejších podmienok a dramaturgický výber bol preto mierne odvážnejší. Organizátori uvádzajú, že do hlavného programu zaradili pätnásť inscenácií v koprodukcii desiatich krajín, pričom väčšina zahraničných hostí pochádzala z blízkych okolitých krajín; Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska, Chorvátska, Slovinska či Ukrajiny (výnimkou bolo Španielsko).
Divadelná Nitra je tiež festivalom hľadajúcim tému, ktorá by jednotlivé diela myšlienkovo a obsahovo zjednocovala. Festival dnes reflektuje dobu, „ktorá tu, uprostred Európy, ešte zreteľnejšie ako pred pár rokmi odráža paradoxy hodnôt západnej civilizácie a z nich prameniaci etický a morálny chaos.“ Takto formulovaná téza priviedla organizátorov a kurátorov festivalového programu k téme krehkosti, ktorá podľa tvorcov prezentovaných diel dnes jasne definuje všetky úrovne nášho bytia; osobnú, kolektívnu, národnú, duševnú, fyzickú, sociálnu, politickú aj geopolitickú, environmentálnu, súčasnú aj minulú. Uvedené inscenácie naozaj poukázali na širokospektrálnosť interpretácie tejto témy a prístupov k nej. Krehkosť ako zraniteľnosť prírody a životného prostredia pod tlakom necitlivých zásahov človeka (Kým nastane ticho), ako úbohé poznanie našej minulosti a z tejto nevedomosti plynúce opakovanie fatálnych a absurdných zlyhaní histórie (Swing heil), ako definícia deliacej čiary medzi virtuálnym a reálnym (Virtual Ritual), ako naivita národa, ktorý túto slabosť povýšil na cnosť (D1 [Pracovný názov]). Krehkosť ako určujúca vlastnosť ľudského bytia (Svetlonos) a vzťahov, v ktorých človek existuje (Sníval som so starou mamou), ako duševná i fyzická bolesť vyvolaná traumou, násilím a zneužívaním (Encyklopédia bolesti. I. diel: Zostane to medzi nami, Kronika vojny, nenávisti a lásky), psychickým tyranizovaním (Otec, matka, chľast), starnutím, stratou a uvedomovaním si totálnej pominuteľnosti života (Sad Sam Matúš), vyčerpaním, vyhorením či ignoráciou vlastných hraníc (Timeout burnout, Soft spot).
Nastolená téma predznamenala aj formu prezentovaných diel; tohtoročnú Divadelnú Nitru ovládli autenticita a intimita výpovedí (často s autobiografickými prvkami). „Uvádzať čoraz nákladnejšie výpravné divadelné produkcie sa nám nezdá správne. Zdalo sa nám relevantnejšie vybrať menej ohurujúce, no vo výpovedi rovnako pôsobivé alebo dokonca pôsobivejšie diela,“ priznávajú dramaturgický zámer kurátori zahraničného programu Martina Vannayová a Ján Šimko. Prehliadke tak dominovali subtílne a minimalistické diela vychádzajúce z princípu chudobného divadla, monodramatické formy, divadlo jedného herca na pomedzí stand-upu, sólové performancie a tanečné vystúpenia (Amando, Jumpcore, Timeout burnout). K tým môžeme priradiť i scénické čítanie v nitrianskej synagóge spojené s dokumentárnou umeleckou reportážou o vojne a dianí na Ukrajine (Kronika vojny, nenávisti a lásky), formou menej divadelné, ale o to viac symbolické gesto súdržnosti s Ukrajinou.
Dočetli jste 10% procent článku, celý je k dispozici jen držitelům e-předplatného, které si můžete zajistit zde
Pokud máte předplatitelský login, tak se prosím přihlaste.
Článek bylo možné odemknout do čtvrtka, 22. prosince 2022.