Keď divadlo pomáha vede a veda poháňa divadlo (manifesty a výzvy pre ekologickejšie divadlo, čásť 5)

„Povaha vedy samotnej je čiastočne pochopiteľná, čiastočne sa vzpiera pochopeniu; môže byť rozšírená, zmenená, doplnená o nové myšlienky, zvyky, kultúrne pohľady a osvetľovať tak iné, možno aj jemnejšie stránky Prírody a spolu s ňou aj nás samotných. Umelci v tom môžu hrať dôležitú úlohu.“ (FEYERABEND, P K. Art as a product of nature as a work of art. In World Futures: The Journal of New Paradigm Research, r. 40, č. 1-3, s. 98.)
Väčšine vedeckých prezentácií antropocénu rozumejú iba odborníci z oblasti prírodných vied. Intelektuáli združení v hnutí Le Comité Invisible (Neviditeľný výbor) v texte Á nos amis (Našim priateľom) takýto prístup kritizujú. Človek „ráta úbytok ľadovej pokrývky, počíta vyhynuté formy života. A stále o tom hovorí vedeckým jazykom, číslami a priemermi“. (THE INVISIBLE COMITTEE. To our Friends. In The Anarchist Library [online], október 2014. Dostupné na internete: theanarchistlibrary.org/ [cit. 8. 8. 2023].) Navyše, ani vedecké poznanie ako také nevedie automaticky k tomu, aby jednotlivci, krajiny, politickí aktéri či korporácie, ktoré ťažia nerastné suroviny, zmenili svoj vzťah k prostrediu. Poznanie získané v oblasti vied o Zemi nepredurčuje žiadne konkrétne použitie tohto poznania. Platí aj to, že vedecké výskumy sú často čiastkové, len ťažko z nich vyvodiť všeobecné závery alebo, presne naopak, výsledky sú komplexné, zložité a ťažko vysvetliteľné dostatočne prístupným jazykom. Pre vedu je príznačná aj snaha získať poznatky o pravde, skutočnosti a zákonitostiach pomocou plánovateľných, reprodukovateľných a bezpečných metód. To znamená: vybudovanie neutrálnej, na subjekte nezávislej pozorovateľskej schopnosti. Táto pozícia vedy je rozporuplná a často spochybňovaná, pretože každé pozorovanie vždy ovplyvňuje skúmajúci jedinec, metodológia aj systém.