archiv II. > Archiv III. > Daubnerovej deviata (Masterpiece)
Jana Wild

Daubnerovej deviata (Masterpiece)

Názov najnovšej nezávislej produkcie Slávy Daubnerovej – Masterpiece – je mienený nevyhnutne ironicky. Premiérové publikum to istotne pochopilo. Ale zároveň, súdiac podľa mnohých bezprostredných, ak už nepoviem pohnutých reakcií kolegov a najmä kolegýň, prijalo Daubnerovej performanciu ako skutočný vrchol jej tvorby; ako – masterpiece. Núka sa tu aj číselná symbolika: performancia číslo deväť, vrchol, po ktorom, podobne ako pri symfóniách, už mentálne a fyzicky nie je možné ísť ďalej. 
Fakty tomu zdanlivo protirečia: Sláva Daubnerová je jednak ešte mladistvo pôsobiaca umelkyňa stredného veku (40), a jednak sa sólová performancia môže javiť ako mikroútvar, ktorý naoko v ničom nezodpovedá nárokom ani mohutnosti symfónie. Veď, ak máme ostať pri divadle, rozmerom symfónie by sa tu približovala skôr opera, a tých má režisérka Daubnerová nielen na konte, ale aj vo výhľade niekoľko. Takže – načo ten pátos? Načo ten smútok? A prečo tá irónia v názve?
Performanciu Masterpiece Daubnerová od začiatku mienila, tematizovala a koncipovala ako svoju rozlúčku. Rozlúčku so sólovými nezávislými autorskými projektami, založenými na personálnej únii autorky, performerky, režisérky, výtvarníčky a producentky. /…/

celý text najdete v čísle

Sláva Daubnerová: Masterpiece, koncept, scenár, réžia, scéna a kostýmy S.Daubnerová, 2020 (SĽUK Bratislava)