archiv II. > Archiv III. > Deti sú najviac ohrozené vojnou (alebo Budúcnosť ne tá, čo bývala)
Martin Timko

Deti sú najviac ohrozené vojnou (alebo Budúcnosť ne tá, čo bývala)

V Mestskom divadle Zlín naštudoval režisér Jan Antonín Pitinský inscenáciu Euripidových Trójaniek. V skutočnosti tvorca, zvyknutý na veľké „plátna“ klasickej antickej drámy, spojil dohromady tri Euripidove hry – Trójanky, Hekabé a Andromaché. Vedľa seba sa ocitli tri smutné príbehy a na konci sa objavuje jeden šťastný epilóg.
Inscenácia sa začína scénou mierových rokovaní po dobytí Tróje. Pred očami divákov sa premietne nápis v angličtine: Mierová konferencia o Tróji, 10. marec 2018, Mestské divadlo Zlín. Ako by hneď prvý akord inscenácie chcel podať divákovi jasnú správu o tom, že bude účastný divadelného predstavenia, ktoré napriek starému príbehu divadelne sprítomní aktuálne problémy. Vidíme umelo pôsobiacu konferenčnú miestnosť, do ktorej bezmenní mládenci a dievčence s nalíčenými tvárami prinášajú kvetináče s umelými kvetmi, aby vytvorili „útulné“ prostredie pre obludné násilie a nezastaviteľný postup moci silnejšieho.
V projekcii sa v niekoľkých sektoroch objavovali rôzne pohyblivé obrázky, ktoré podporovali ústrednú sujetovú líniu smerujúcu k demaskovaniu násilia. Popri nich sa odohrával príbeh Euripidových Trójaniek, no dialógy a témy, ktoré režisér vybral a komponoval do významovo nasýtenej „skladby“, akoby nezaznievali naplno. Spomínaná projekcia v zadnej časti javiska vstupovala vizuálne hrmotne do celého príbehu, zdalo sa nám, akoby ho narušovala, doslova minimalizovala. Najpresvedčivejšie a divadelne sugestívne v tejto časti pôsobili pohybové kreácie mladých mužov a žien s nabielo nalíčenými tvárami. Oni akoby vytvárali silnú javiskovú metaforu o inštitucionálnom zle, ktoré produkuje vojna. V prvej časti, ale rovnako aj v ďalších dvoch, sme zaznamenali vnútorne naplnené herectvo najmä ženskej časti divadelného ansámblu. Nevedno, či to bolo zámerom režiséra, ale mužskí protagonisti, podobne ako v Euripidových hrách, i v Pitínskeho inscenácii ťahali za kratší koniec. Zďaleka nedostávali toľko priestoru pre jednotlivé javiskové akcie a mizanscény. Aj repliky, múdre slová, ktoré ich ústami zaznievali, pôsobili ako vata, celkom prázdne floskuly naplnené najmä klamstvom a zlobou. Jasnozrivým posolstvom prvej časti interpretácie Trójaniek bolo, že víťazi berú všetko, majú právo vykonať aj tie najohavnejšie skutky namierené proti ľudskosti. V tejto časti sa objavil aj príbeh Heleny, zradnej ženy, ktorá bola príčinou všetkého vojenského besnenia. Režisér z nej spravil vampa kríženého s prostitútkou. Napriek jej slabosti a vnútornej vyprázdnenosti bol jej vzťah s manželom Menealom príkladom bytostnej nadvlády žien nad mužmi.
Násilie sa tu najkonzekventnejšie dotýka najmä detí Hekabé, jej dcéry sa stávajú konkubínami víťazov a nevinný vnuk, Andomachin syn, dokoná svoj život pre istotu zhodením zo skaly. Logika víťazov je krutá – veď až vyrastie, mohol by sa ešte pomstiť a to netreba na žiaden pád dopustiť.. /…/

celý text najdete v čísle

Euripidés: Trójanky, režie J.A.Pitínský, Městské divadlo Zlín, 2018