archiv II. > Archiv III. > Re re re...
Divadlo Stoka

Re re re...

Vladimír: Sneží. V máji.
Lucka: Nie je to ten polystyrén odvedľa, kde zatepľujú?
Vladimír: Nie, nie, nie, polystyrén by sa tak nerozpúšťal.
Estragon: Nie, sú to tie kokosové guľôčky?
Vladimír: Ee, cítiť vodu, normálne to cítiť.
Lucka: Čo keď je otrávená?
Vladimír: Z čoho? Že kyslé dažde a otrávený sneh alebo čo?
Lucka: Možno to niekto vypúšťa. Prečo by teraz snežilo?
Vladimír: Také teplé to je. Taký teplý, ten sneh.
Lucka: Aaaah! (Zásah oka neznámou horľavinou.)
Vladimír: Čo je?
Lucka: Áu, padlo mi to do oka.
Estragon: (vytrčil jazyk a hovorí ďalej s vytrčeným, zaseknutým v medzimandibulí) Mňa štípe jazyk.
Lucka: Jazyk?
Vladimír: (pre seba) Normálne, to cítiť jak keby...
Lucka: (plačlivo) Nevidím na to oko.
Vladimír: Musí to byť sneh. (Lucka vzdychá, povzdyškáva.) Trošku to chutí ako voda, s niečím. Hm, s niečím. Čo to je?
Lucka: Myslíte, že keď budem nosiť tú pásku, tak ma budú volať pirát?
Vladimír: Alebo slepaňa slepá.
Lucka: To by som musela prísť aj o... (Výškrek.)
Vladimír: No!
Lucka: Slepaňa slepá.
Vladimír: Vyjebaná slepaňa slepá.
Lucka: Alebo: hlúpa piča.
Vladimír: Hlúpa, vyjebaná, slepá piča. (Lucka vzdychá od bolesti.) Ale, že je to sneh?!

celou hru najdete v čísle