archiv II. > Archiv III. > Ponuro až smutno (Edinburgh International Festival 2017)
Dana Silbiger Sliuková

Ponuro až smutno (Edinburgh International Festival 2017)

Očakávanie, že 70. výročie založenia Edinburského medzinárodného festivalu (EIF) prinesie v rámci osláv okrem úžasného ohňostroja aj úžasné inscenácie, sa tentoraz minulo účinkom. Mimoriadnych zážitkov bolo naozaj za hrsť. Nečakané (alebo ani nie?) boli bezpečnostné opatrenia – zábrany na ceste do divadla, niekedy aj prezeranie obsahu kabeliek vo foyeri, zákaz vstupu s ruksakmi... Časy sa menia a nie k lepšiemu – aj o tom boli viaceré inscenácie. V činohernej časti boli avizované dva veľké projekty – Oresteia: Tento nepokojný dom, ktorú na motívy Aischylovej trilógie napísala Zinnie Harris a The Divide (v preklade Predel, no v tomto prípade sa skôr hovorí o hranici), dvojdielna futuristická vízia nestora britskej dramatiky Alana Ayckbourna. Zatiaľ čo obsiahly text The Divide vydal na dve štvorhodinové inscenácie, ktoré ste si mohli pozrieť osobitne, štyriapolhodinovú Oresteiu bolo treba prežiť s dvoma prestávkami oddeľujúcimi jej tri časti. Významná škótska dramatička Zinnie Harris však na festivale dostala priestor až pre tri svoje diela. Niečo, čo sa naozaj nestáva. A tak v divadle novej drámy Traverse dávali v spolupráci Fringe a EIF aj jej najnovšiu hru Meet Me at Dawn (Stretnime sa na úsvite) a v Royal Lyceum Theatre uviedli jej aktualizovanú verziu Ionescovho Nosorožca./…/
Ponurú atmosféru v edinburských divadlách, korešpondujúcu s vetrom a dažďom na uliciach, pomohlo napokon rozptýliť predstavenie Skutočný zázrak (Real Magic) od provokatívnej britskej divadelnej skupiny Forced Entertainment, založenej v roku 1984 a považovanej za priekopníka súčasného divadelného jazyka. Či sa EIF skutočne začína otvárať aj experimentálnejším, avantgardným skupinám alebo je Forced Entertainment len výnimka, ostáva otázkou. Faktom však je, že táto, už povestná, medzinárodne uznávaná divadelná skupina dostala pozvanie na EIF po prvý raz za svoju mnohoročnú kariéru. /…/
Najzaujímavejšími a divadelne najuspokojivejšími boli pre mňa dve operné inscenácie – Mozartov Don Giovanni v réžii svetoznámeho dirigenta Ivána Fischera v spolupráci s jeho Budapeštianskym festivalovým orchestrom a Verdiho Macbeth, ktorého režírovala Emma Dante v Teatro Regio di Torino. Obe inscenácie boli svojou originalitou príjemným osviežením popri ambicióznych, no nad priemer veľmi nevytŕčajúcich činoherných produkciách.

celý text najdete v čísle

Zinnie Harris: Stretnime sa na úsvite (Meet Me at Dawn), réžia Orla O’Loughlin, Traverse Theatre Company a Edinburgh International Festival, 2017
Eugene Ionesco:
Nosorožec, úprava Zinnie Harris, réžia Murat Daltaban, Edinburgh International Festival a Royal Lyceum Theatre v spolupráci s DOT Theatre Istambul, premiéra 5.8.2017
Zinnie Harris:
Oresteia: Tento nepokojný dom (This Restless House), réžia Dominic Hill, Citizens Theatre, 2016
Alan Ayckbourn:
Predel (The Divide), réžia Annabel Bolton, Old Vic, Edinburgh International Festival a Karl Sydow, 2017
Skutočný zázrak (Real Magic), réžia Tim Etchells, Forced Entertainment, 2016
Wolfgang Amadeus Mozart:
Don Giovanni, libreto Lorenzo da Ponte, réžia a diriguje Iván Fischer, Budapesti Fesztiválzenekart, 2010
Giuseppe Verdi:
Macbeth, libreto Francesco Maria Piave podľa W. Shakespeara, réžia Emma Dante, dirigent Gianandrea Noseda a Giulio Laguzzi, Teatro Regio Torino, premiéra máj 2017