archiv II. > Archiv III. > Divadlo bez výkladu a výklad bez divadla
Michaela Mojžišová

Divadlo bez výkladu a výklad bez divadla

Ak nepočítame komerčný magnet ročníka, Verdiho Aidu s hviezdnou Annou Netrebko, dramaturgia Salzburských slávností 2017 bola veľmi ambiciózna. Dominovali jej dve repertoárovo exkluzívne línie: monteverdiovská trilógia (Orfeus, Návrat Odyssea do vlasti, Korunovácia Poppey), dedikovaná 450. výročiu narodenia prvého operného reformátora, a tri z profilových opier 20. storočia: Šostakovičova Lady Macbeth Mcenského újazdu (1932), Bergov Wozzeck (1922) a Reimannov Lear (1978), uvedené pod spoločným mottom „Neuralgické body moderny“. Každý z trojice titulov 20. storočia sa v kontexte festivalu čímsi vynímal. Lear bol prvým opusom, ktorým uznávaný berlínsky skladateľ a muzikológ, autor ôsmich opier Aribert Reimann (1936) prenikol na prominentné salzburské javisko. Wozzeck síce nie je v Salzburgu takým zriedkavým hosťom (ide v poradí o štvrtú tunajšiu inscenáciu diela), tento rok ho však prišiel naštudovať známy juhoafrický výtvarník a animátor William Kentridge. No a napokon Šostakovičova Lady Macbeth Mcenského újazdu, ktorú Salzburské slávnosti uviedli po šestnástich rokoch od predchádzajúcej inscenácie a len po druhý raz vo svojej takmer storočnej histórii, vojde do dejín festivalu predovšetkým ako úchvatný salzburský debut 74-ročného lotyšského dirigenta Marissa Jansonsa./…/
Tento rok sa vo Festspielhause inscenoval opus, ktorý nie je síce natoľko exkluzívny, no v repertoári svetových divadiel sa objavuje pomerne zriedka: Mojžiš v Egypte (Mose in Egitto) od Gioachina Rossiniho. V poradí dvadsiata štvrtá zo štyroch desiatok skladateľových opier (1818, premiéra v Neapoli) umelecky spracúva známy príbeh zo starozákonnej Knihy Exodus. Izraelský národ trpí v egyptskom zajatí, kým sa mu pod vedením proroka Mojžiša nepodarí prekročiť Červené more a vydať sa na štyridsaťročnú púť do zasľúbenej zeme. Kým sa tak stane, Egypťania padajú pod siedmimi Božími ranami, ktoré sú trestom za faraónovu spupnosť a neochotu prepustiť židovský národ. Na tomto pozadí sa odohráva komorná ľúbostná dráma židovskej dievčiny Elcie a faraónovho syna Osirisa. /…/ Pre spravodlivosť treba hneď na začiatku povedať, že Lotte de Beer nemala ambíciu vnášať do Rossiniho opery aktuálny politický rozmer. Jej koncepcia je koncepciou dievčaťa z ateistického prostredia, čo v starozákonnom príbehu spoznáva Boha, ktorý jej svojou sebeckosťou omnoho viac pripomína gréckych bohov než kresťanský obraz stvoriteľa. „Presne na to som chcela zamerať svoju inscenáciu: na ľudského a nedokonalého Boha, ktorý sa hrá so svetom rovnako, ako to robíme aj my“, argumentuje v bulletine k inscenácii. Na webovej stránke umelkyne sa zase dočítame, že sa pokúša zanechať tradíciu „Regietheatru“. Pri jednotlivých dielach hľadá rôzne cesty, ako porozprávať publiku 21. storočia ich príbehy bez toho, aby ich za každú cenu tlačila do „moderného“ tvaru. /…/
Ťažiskom programu monotematického Rossini Opera Festivalu, ktorý je venovaný dielu pesarského rodáka Gioachina Rossiniho, tradične bývajú tri operné inscenácie (každá v štyroch predstaveniach). Odohrávajú sa buď v útulnom Teatro Rossini alebo v priestrannej, na divadelné účely upravenej športovej hale Adriatickej arény. Tento rok sa na pesarský plagát vrátili dve staršie produkcie: vkusná a sviežo vtipná podoba melodrammy giocoso La pietra del paragone (Skúšobný kameň) z roku 2002 (réžia Pier Luigi Pizzi) a výtvarne síce konvenčná, avšak mizanscénicky vypracovaná a skvelými herecko-speváckymi výkonmi naplnená inscenácia drammy semiserio Torvaldo e Dorliska z roku 2006 (réžia Mario Martone). Festivalový program doplnila premiéra inscenácie lyrickej tragédie Obliehanie Korintu (Le sičge de Corinthe) z produkcie slávnej divadelnej skupiny La Fura dels Baus. Paradoxne, práve nový príspevok, ktorý mal v tohtoročnej trojici zjavne najvyššie inscenačné ambície, dopadol z divadelného hľadiska najhoršie.

celý text najdete v čísle

Dmitrij Šostakovič: Lady Macbeth Mcenského újazdu, dirigent Mariss Jansons, réžia Andreas Kriegenburg, Salzburger Festspiele, 2017
Gioachino Rossini:
Mojžiš v Egypte, dirigent Enrique Mazzola, réžia Lotte de Beer, Bregenzer Festspiele, 2017
Gioachino Rossini:
Obliehanie Korintu, dirigent Roberto Abbado, réžia a scéna Carlus Padrissa, La Fura dels Baus a Rossini Opera Festival, 2017