archiv II. > Archiv III. > Nielen o sviniach a dážďovkách (Mazúchove divadelné bájky)
Matúš Marcinčin

Nielen o sviniach a dážďovkách (Mazúchove divadelné bájky)

Naživo som ho videl len raz. Bolo neúprosne sparno. V neveľkej a najmä neklimatizovanej sále divadla sedel za zvukovým pultom. V tielku s nápisom „Jesus“ s maximálnou sústredenosťou aktívne sledoval reprízu vlastnej inscenácie. Na túto momentku som si spomenul, keď som si uvedomil, že na tohto človeka platí práve to biblické - doma nikto nie je prorokom. Braňo Mazúch, aktuálne vedúci Katedry alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe, si musel odrežírovať desiatky predstavení na českých a poľských scénach, aby sa ako štyridsaťpäťročný dočkal svojej domácej – slovenskej – premiéry. /…/
Divákov inscenácie, ktorú uvádza pod názvom Posadnutí, prekvapil už tým, že hľadisko nechal prázdne v tme a pozval ich priamo na javisko. Usadení na stoličkách v nebezpečnej blízkosti k hercom rýchlo pochopili, že ich nečaká žiaden oddych po dlhom dni. Bez prípravy musia prijať svoju zainteresovanosť a spoluúčasť na tom, čo sa bude diať na scéne. Alibi neexistuje, každý kto príde, je súčasť celku. /…/
Kultovú Jarryho hru Kráľ Ubu, ktorú netreba zvlášť predstavovať, začína Mazúch jasnou aktualizáciou, keď pred hľadiskom defilujú portréty Donalda Trumpa, Kim Čong-una, Viktora Orbána či Jarosława Kaczyńského. Nechýba ani Andrej Babiš. Výber politikov môžeme kritizovať za určitú jednostrannú politickú angažovanosť, no väčšou škodou je, že autor režijného konceptu (alebo vedenie divadla?) nenašiel odvahu pichnúť si do domáceho osieho hniezda – či už toho slovenského alebo aj regionálneho/lokálneho. Hra tak mohla spôsobiť aspoň malý škandál a napodobniť svoju dávnu francúzsku premiéru z konca 19. storočia, ktorá sa stala jednou z najväčších afér v histórii divadla. Potenciál urobiť inscenáciu, o ktorej by sa hovorilo aj v rámci širšej verejnosti, tak ostal nevyužitý. Slovenské reálie zastúpili len sľuby o lacnejšom masle a diaľničnom obchvate Prešova. /…/
Kľúčom k zatiaľ poslednému Mazúchovmu projektu v prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča je bulletin či plagát k inscenácii, ktorého centrom sú nechutne poprepletané dážďovky. Obraz dážďoviek je priam až veľkolepá umelecká metafora, ktorá z Walczakovho Pieskoviska robí dráždivú provokáciu progresívneho mainstreamu a kontroverznú drámu o identite človeka v súčasnej tekutej dobe. /…/
Svoj prešovský divadelný príbeh Mazúch nateraz prerušil, no ten slovenský pokračuje v neďalekých Košiciach, kde najprv vo februári 2020 v tamojšom Bábkovom divadle uviedol v spoluautorstve s dramaturgom Marekom Turošíkom hru O psíčkovi a mačičke na motívy známej knihy Josefa Čapka. Podobne ako pri činohre aj s týmto námetom sa vyrovnáva kreatívne a pre miestnu divadelnú komunitu obohacujúco. V interaktívnej atmosfére pomocou dvoch zvieracích postavičiek v podaní Kristíny Medveckej Heretikovej a Miroslava Kolbašského pomáha detskému divákovi hravým spôsobom objaviť čaro divadla, v ktorom nehybné veci ožívajú a predstavy sa stávajú skutočnosťou. Chce to kumšt odhaliť pred malými divákmi kúzlo tak, aby dieťa ostalo aj potom očarované. /…/
Na prvý pohľad by sa zdalo, že Braňo Mazúch vo svojej zatiaľ poslednej slovenskej činohernej inscenácii (v skutočnosti prvej po slovensky) opúšťa svet zvieracích metafor. V Štátnom divadle Košice totiž na konci novembra (pre koronakrízu až na štvrtý pokus) premiéroval hru Čierna voda súčasného nemeckého dramatika Rolanda Schimmelpfenniga. /…/

celý text najdete v čísle

F.M.Dostojevskij: Posadnutí, režie Braňo Mazúch, Divadlo Alexandra Duchnoviča, 2016
Alfred Jarry: Král Ubu, režie B.Mazúch, Divadlo Alexandra Duchnoviča, 2017
Michał Wałczak: Pískoviště, režie B.Mazúch, Divadlo Alexandra Duchnoviča, 2019
B.Mazúch-Marek Turošík:
O pejskovi a kočičce, režie B.Mazúch, Bábkové divadlo v Košiciach, 2020
Roland Schimmelpfennig: Černá voda, režie B.Mazúch, Štátne divadlo Košice, 2020