archiv II. > Archiv III. > Rozumieme absurdite a nonsensu? (Vzkriesenie v Žiline)
Lucia Lejková

Rozumieme absurdite a nonsensu? (Vzkriesenie v Žiline)

/…/ Inscenovať hru Vzkriesenie tak krátko po jej úspešnej premiére v Dejvickom divadle nie je závideniahodná situácia. Nekopírovať postupy iba preto, že sa inému vydarili, je logické rozhodnutie, hľadať ale za každú cenu iné riešenie môže byť zradné. V bulletine k inscenácii Vzkriesenia v Mestskom divadle Žilina sa fiktívna doktorandka Eugénia V. spytuje (ne)fiktívneho autora Daniela Doubta, prečo má jeho komédia taký nekomediálny názov. Ak by Eugénia V. odchytila „nepolapiteľného autora“ aj po premiére, nad svojou otázkou by v snahe o korektné žánrové zaradenie zážitku určite zapochybovala. Predpoklad, že pôjde o čistokrvnú komédiu by zrejme označila sa súčasť konšpirácie, ktorá vznikla aj okolo žilinskej inscenácie a najmä autorstva jej predlohy.
Autor resp. autori skrývajúci sa pod pseudonymom Daniel Doubt sú samostatnou otázkou, na ktorú ponúkajú rôzne zdroje rôzne odpovede. V zásade je vlastne jedno, či text vznikol skutočne aj s prispením hercov Dejvického divadla alebo ide čisto o dramatizáciu poviedok Daniela Majlinga. Z ohlasov na českú inscenáciu vyplýva, že pri prvom uvedení fungujú predloha aj herecké stvárnenie vo vzájomnej symbióze, ktorá naznačuje možnosť písania textu konkrétnym protagonistom „na telo“. Napokon výsledok, ktorý sa podľa českej kritiky zakladá na virtuóznom herectve, vyniesol inscenáciu a hru aj medzi nominantov na Cenu divadelnej kritiky za rok 2016 v kategóriách najlepšia inscenácia a hra.
Viaceré pravdy spájajúce sa s autorstvom hry zneprehľadňujú situáciu natoľko, že vlastne nie je úplne jasné, ktorá verzia textu je „tá pravá“ a kde ju hľadať. Medzi pražským a žilinským uvedením je už ale v tomto bode niekoľko rozdielov. Na prvý pohľad najbadateľnejšia je zmena prostredia – americké vydavateľstvo sa presúva do Ruska. /…/

celý text najdete v čísle

Daniel Doubt: Vzkriesenie, réžia Eduard Kudláč, Mestské divadlo Žilina, 2017