archiv II. > Archiv III. > Hľadanie, nachádzanie a nevydarená oslava (sezóna v opere ND Brno a tri operné premiéry na Slovensku)
Jozef Červenka

Hľadanie, nachádzanie a nevydarená oslava (sezóna v opere ND Brno a tri operné premiéry na Slovensku)

V Janáčkovej opere je tematizovanie sezón už tradíciou. Výber repertoáru k pomerne širokej téme bol výstižný a podporený silnou zostavou režisérskych osobností: dvakrát šéf opery Jiří Heřman, po jednom raze SKUTR a David Radok (ten aj v úlohe autora libreta). Za zmienku stojí určite aj fakt, že vo výbere figurovali trikrát domáci autori, z toho bola jedna pôvodná opera vo svetovej premiére. Pri koncipovaní sezóny však nikto netušil, ako sa situácia v spoločnosti zrazu zmení a z filozofického hľadania sa stane hľadanie náhradných riešení. Pandémia zatvorila divadlá a z plánovanej výkladnej skrine ostalo torzo v podobe troch premiér. /…/
SKUTRi Hoffmannovy povídky v Brne pred- ovšetkým svojsky a pútavo prečítali. Čo sa im hodilo, použili, čo nie, škrtli. Nesnažili sa o žiadny výklad, išlo im predovšetkým o to, aby sa bavili a dojímali – sami seba i divákov. Ich koncepcia bola postavená na defilé sviežich režijných nápadov, na efektných, hoci popisných obrazoch alebo situáciách, a originálnom vypracovaní postáv a ich charakterov. Išlo im najmä o to, aby sme si spolu s nimi jednoducho užili divadlo a v tom boli úspešní. Existenciálna rovina diela však ostala nepovšimnutá. /…/
Gavaliera s ružou (Der Rosenkavalier), dielo, ktoré sa v češtine uvádza v nie celkom šťastnom preklade Růžový kavalír, nazval Richard Strauss Komedie für Musik (hudobnou komédiou, doslovne komédiou pre hudbu), čo je v opernom kontexte pomerne nezvyčajné označenie. /…/ Výrazný motív plynutia času silno zaujal režiséra Jiřího Heřmana. Inšpiráciu našiel aj v obraze renesančného maliara Lucasa Cranacha staršieho Prameň mladosti. Ide však skôr o voľnú asociáciu – v inscenácii je síce zhmotnená, ale až celkom v závere v javiskovej parafráze obrazu.
Punc inscenačnej pointy však nenesie. Režisér rozohráva vlastnú, nesmierne detailne pripravenú a sofistikovanú koncepciu, ktorá sa opiera najmä o precízne prečítanie textu, dokonalú znalosť hudobnej substancie a o porozumenie špecifickému humoru diela. /…/
Nové operné dielo Monument vzniklo na objednávku Janáčkovej opery. Autorom libreta, režisérom a scénografom premiérovej inscenácie je David Radok. Autorom hudby je dirigent a skladateľ Marko Ivanović, od roku 2014 šéfdirigent Janáčkovej opery Národního divadla Brno. Je autorom množstva orchestrálnej, komornej, scénickej a vokálnej hudby; jeho operu Čarokraj uviedlo v roku 2012 s veľkým úspechom Národné divadlo v Prahe. Príbeh Monumentu je voľne inšpirovaný tragickým osudom českého sochára Otakara Šveca (1892–1955). /…/
Štátna opera v Banskej Bystrici si v sezóne 2019/20 pripomenula 60. výročie svojho založenia. K jubileu pripravila nové naštudovanie opery Josefa Bohuslava Foerstera Eva, ktorou sa začala písať história tohto divadla. Josef Bohuslav Foerster bol v českej hudbe osobitým zjavom, nielen pre dlhý časový rozsah tvorivého života, ale i aktivitou vo viacerých umeleckých odboroch – venoval sa aj literatúre, kritike, výtvarnému umeniu, pedagogike a organizačnej činnosti. Vo svojej tvorbe polemizoval s Janáčkom a Novákom, ale vždy argumentoval vlastnými premyslenými riešeniami, ktorým dominovala ľudskosť, hĺbka a ušľachtilý konzervativizmus. /…/
V tomto roku si celý hudobný svet pripomína 250. výročie narodenia hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Z troch slovenských operných scén sa iba Štátne divadlo v Košiciach rozhodlo zapojiť do osláv – novou inscenáciou opery Fidelio. /…/ Režisér novej košickej inscenácie Bruno Berger Gorski sa rozhodol pre nepolemické, hoci v závere svojské stotožnenie sa s predlohou. Dej umiestnil do bližšie nešpecifikovanej prítomnosti alebo nedávnej minulosti, ktorá je identifikovateľná iba podľa civilných kostýmov Carmen Castagnon. Výtvarníčka je tiež autorkou scény, ktorá predstavuje priestor väzenia. /…/
Opera Slovenského národného divadla ponúkla divákom svoju prvú premiéru Rusalku až v polovici jubilejnej stej sezóny. Antonín Dvořák zhudobnil libreto Jaroslava Kvapila ako rozprávkový a pomerne drsný stret nezlučiteľných protikladov: reálneho sveta ľudí a fantastického sveta vodných bytostí. Starý príbeh sa dostal cez E.T.A.Hoffmanna, Alberta Lortzinga a Alexandra Dargomyžského až k Dvořákovi, ktorého melodická invencia a javiskový cit omladili túto starú tému. V Opere SND bola premiéra Rusalky plánovaná ako hlavná udalosť k oslave storočnice divadla. Pôvodne ju mala režírovať Magdalena Švecová a hudobne naštudovať dirigentská legenda Ondrej Lenárd, z toho však zišlo – obaja umelci po nezhodách s divadlom od produkcie odstúpili. Na rad prišli náhradníci: muzikálový režisérsky veterán a operný debutant Martin Kákoš a mladý dirigent Ondrej Olos./…/

celý text najdete v čísle

Jacques Offenbach: Hoffmannovy povídky, režie SKUTR, hudební nastudování Ondrej Olos, Janáčkova opera Národního divadla Brno, 2019
 Richard Strauss:
Růžový kavalír, režie Jiří Heřman, hudební nastudování Robert Kružík, Janáčkova opera Národního divadla Brno, 2019
Marko Ivanović:
Monument, libreto a režie David Radok, hudební nastudování M.Ivanović, Janáčkova opera Národního divadla Brno
Josef Bohuslav Foerster:
Eva, režie Dana Dinková, hudební nastudování Marián Vach a Jan Procházka, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019
Ludwig van Beethoven:
Fidelio, režie Bruno Berger Gorski, hudební nastudování Vinucius Kattah, Opera Štátneho divadla v Košiciach, 2020
Antonín Dvořák:
Rusalka, režie Martin Kákoš, hudební nastudování Ondrej Olos, Opera Slovenského národného divadla v Bratislave, 2020